Počas Prvého sviatku vianočného obdarúvali kedysi obecných pastierov

Niektoré z nich, ako napríklad prednášanie vinšov či vystúpenia betlehemcov pretrvali na Zemplíne na mnohých miestach do dnešných dní.
"Čo sa týka vianočných sviatkov je potrebné povedať, že boli bohaté predovšetkým na vinše v podaní detí, ako i dospelých, ktorí chodili po dedinách na Zemplíne z domu do domu, " povedal pre TASR Štefan Kocák z Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou. Vinše s prianím šťastia, zdravia, lásky či prosperujúceho hospodárstva si prednášali navzájom rodinní príslušníci, susedia, ako i ďalší dedinčania.
Veršované vinše dopĺňali počas Vianoc aj tradičné koledy. "Koledníci ich predvádzali nie v domoch, ale vonku pod oknami domu. Predtým, než začali, sa však opýtali domácich, dace še nám povešelic abo ne? " priblížil Kocák s tým, že po tradičnom vyslovení súhlasu spievali dedinčania koledy ako napríklad: A na vašim stole, Čudná to novina, Ježiš še narodzil, Kedy jasná hvizda či Štejsce, zdravie, pokoj svatý vinšujeme vám.
Po zaspievaní kolied sa členovia domácnosti poďakovali koledníkom a odmenili ich jablkami a orechmi. Deti dostali peniaze a tým starším sa ušiel aj pohárik pálenky či vína. Po obdarení sa na záver spievala podľa Kocáka ešte jedna koleda s názvom Zlaté dary co sce dali, dzekujeme vám, po ktorej sa skupina spievajúcich dedinčanov pobrala k ďalším príbytkom.
V Prvý sviatok vianočný sa podľa Kocáka nepripravovali jedlá, ale konzumovali sa pokrmy, ktoré zostali po štedrej večeri. K tomuto dňu sa viaže aj ďalšia tradícia. "Po dedine chodil obecný pastier vytrubujúci obecnou trúbou. Išiel z domu do domu a z domácností, pre ktoré pásol dobytok, dostával od gazdín výslužku v podobe upečeného koláča. Na Zemplíne sa mu hovorilo vyplatník, " uzavrel Kocák.